sentence stringlengths 10 649 |
|---|
covid hwehwɛ nsɛm pii ɛwɔ nhscovidvaccine panneɛwɔ akyi akwankyerɛ ma awofoɔ a wɔn mma adi firi mfeɛ kɔsi . |
deɛ ɛsɛ sɛ wohwɛ kwan wɔ wo ba nhs no rema wɔawɔ mmɔfra a wɔfata nyinaa covid paneɛ. |
saa krataawa yi wɔ deɛ ɛsɛ sɛ wohwɛ kwan berɛ a wo ba awɔ wɔn paneɛ no. |
ɛso nsunsuansoɔ te sɛ nnuro biara no paneɛ no bɛtumi ama wo nsunsuansoɔ. |
weinom mu dodoɔ no ara yɛ deɛ ano nyɛ den na ɛntena hɔ nkyɛ na ɛnyɛ mmɔfra nyinaa na wɔnya. |
nsunsuansoɔ a ɛyɛ nna no di nna mmienu pɛ. |
ayɛ sɛ pfizer aduro no tumi kɔfa nsunsuansoɔ ba berɛ a wawɔ paneɛ a ɛtɔ so mmienu no. |
wɔwɔɔ paneɛ wɔ hɔ no bɛte brɛ nka tipaeɛ ahoɔyea ne awɔ wɔbɛtumi nso anya papu ho nsɛnkyerɛnee a ɛbɛma. |
nanso ahoɔhyeɛ tɛmperakya a ɛwɔ soro bɛtumi akyerɛ sɛ wanya covid anaasɛ yareɛ foforɔ. |
ɛsɛ sɛ wɔgye wɔn ahome. |
wobɛtumi ama wɔn paracetamol na ama wɔn ho atɔ wɔn. |
yɛsrɛ hwɛ sɛ paracetamol dodoɔ ne deɛ wɔrefa no yɛ deɛ obi a wadi saa mfeɛ no ɛnom. |
wobɛtumi ahunu paracetamol no ho nsɛm pii wɔ ha forchildren. |
ɛho nsunsuansoɔ a yɛ wammɔtoam a ɛbɛhono anaasɛ wo kɔn ho ɛwɔ baabi korɔ no ara wɔ wo nsa no. |
wei bɛtumi adi nnafua nanso sɛ ɛkyɛ a kɔhunu wo dɔkota. |
deɛ ɛsɛ sɛ woyɛ sɛ wowɔ ɔhaw wɔ ɛho nsunsuansoɔ no a saa nsunsuansoɔ yi ntaa nni nnuru nnawɔtwe. |
sɛ ɛkɔ ba sɛ wɔn nsunsunasoɔ no resɛe na ɛreyɛ kɛseɛ anaasɛ sɛ wowɔ ɛhaw a wobɛtumi afrɛ nhs . |
sɛ wohwehwɛ afutuo firi wo dɔkota anaasɛ nɛɛse hwɛ sɛ wobɛka paneɛwɔ no ho asɛm akyerɛ wɔn fa paneɛwɔ no. |
krataakaad no kyerɛ wɔn sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛtumi ahwɛ wo ba no yie. |
wobɛtumi afa ɔnlaan so abɔ paneɛ ne aduro no nsunsuansoɔ no ho amanneɛ denam yellow card scheme anaasɛ berɛ a. |
no coronavirusyellowcard.mhra.gov.uk nsunsuansoɔ a ɛyɛ hu pa ara wɔ hɔ? |
nnansa yi wɔabɔ koma a ɛhono a yɛfrɛ no called myocarditis anaasɛ pericarditis ho amanneɛ berɛ a obi awɔ covid. |
saa nsɛm yi taa sisi wɔ mmarimma a wɔnnyinyiniiɛ mu wɔ nnafua kakra akyi berɛ a wawɔ paneɛ no. |
nnipa weinom no dodoɔ no ho tɔ wɔn ntɛm na wɔn ho tɔ berɛ a wɔagye wɔn ahome ne ayaresa. |
ɛsɛ sɛ wohwehwɛ ayaresa ntɛm sɛ wo ba te nka weinom koko yea home a ɛnsisi so wobɛte koama ɛrebɔntɛntɛm. |
koma a ɛbɔ ntɛntɛm anaasɛ kikimkikim. |
wo ba no ntumi nnya covid mfiri paneɛ no mu nanso ɛnyɛ den sɛ wobɛnya covid na wɔrenhunu sɛ wɔanya. |
nsɛnkyerɛnnee kɔsi sɛ wɔbɛkɔ ne paneɛwɔ no apɔintmɛnt no. |
covid ho nsɛnkyerɛnnee nnansa yɛ deɛ edidi soɔ yi ɛwa foforɔ a wɔbɔ no ntoatoasoɔ ntoatoasoɔ ahoɔhyɛtɛmperekya a ɛwɔ soro. |
sɛdeɛ wote adeɛ bi nka no bɛyera bɛsea anaasɛ wonte adeɛ nka anosmia ɛwom sɛ feva bɛtumi aba wɔ da. |
baako anaasɛ nnanu akyi wɔ paneɛwɔ no akyi sɛ wo ba no wɔ covid ho nsɛnkyerɛnnee biara anaasɛ sɛ wɔn. |
feva no kyɛ a tena fie na yɛ nhyehyɛeɛ na yɛ nhwehwɛmu nhyehyɛeɛ na wɔnyɛ wo bi. |
deɛ edi hɔ a ɛsɛ sɛ woyɛ wo ba no paneɛwɔ no akyi no ɛsɛ sɛ wɔma wo rekɔɔd. |
sɛ wo ba no bɛhia deɛ ɛtɔ so mmienu wɔ apɔintmɛnte a edi hɔ no ɛsɛ sɛ ɛyɛ nnawɔtwe . |
deɛ ɛtɔ so mmienu bɛma wanya ahobanmmɔ a ɛbɛtena hɔ akyɛ. |
ɛnsɛ sɛ wo ba no kɔ paneɛ apɔintmɛnt no sɛ wɔde wɔn ho asie anaasɛ wɔretwɛn ayɛ covid nhwehwɛmu a. |
ne yie mu no ɛsɛ sɛ wotwɛn nnawɔtwe berɛ a wo ba no ayɛ covid nhwehwɛmu anaasɛ anyɛ hwee. |
koraa nnafua sɛ ɛnyɛ den sɛ wo ba no bɛnya bi a. |
covid paneɛ no a wo ba no awɔ no kyerɛ sɛ ɛtumi si amanneɛ obi tumi hunu berɛ onipa no. |
wiase afanan nyinaa wɔakyekyɛ nnuro no ɔpepem pii. |
aduro no yɛ adwuma yie wɔ mmɔfra ne wɔn a wɔnnyinyiniiɛ mu. |
te sɛ nnuro nyinaa no aduro biara nni hɔ a ɛyɛ adwuma kɔsi ase nti ɛsɛ sɛ wokɔ so ara. |
de banbɔ ho akwankyerɛ yɛ adwuma sɛnea ɛbɛyɛ a wo ba no nnya yareɛ no bi. |
mmɔfra no bi bɛtumi anya covid ɛmfa ho mpo sɛ wawɔ paneɛ no bi no nanso wei ano nyɛ den. |
deɛ wo ba no bɛtumi ayɛ berɛ a wawɔ paneɛ no akyi aduro no ntumi mma wo ba no covid. |
ɛho hia sɛ wobɛkɔ so adi ɔman no mu akwankyerɛ so. |
wo ba no bɛtumi akɔ sukuu berɛ a wɔawɔ wɔn paneɛ no akyi. |
sɛ wobɛbɔ wo ho ne wabusua ho ban nnamfonom ne ayɔnkofoɔ ɛsɛ sɛ wokɔ so ara dwene ntam a wobɛtete. |
ho hyɛ nkataanim baabi a ɛho bɛhia hohoro wo nsa yie na ɛsɛ sɛ wotaa hohoro bue mpoma na mframa. |
pa ba mu di akwankyerɛ a ɛwɔ hɔ seesei no so gov.ukcoronavirus sɛdeɛ covid trɛtrɛ covid trɛtrɛ denam nsuo a. |
ɛfiri hwenem anaasɛ anom ne titire berɛ a worekasa anaasɛ worebɔ wa na ɛba. |
wobɛtumi anya denam wani a wode wo nsa bɛkeka waso ne wano berɛ a wasɔ adeɛ bi anaa baabi ɛbi. |
ɛho nsɛm pii yɛsrɛ kenkan adentɔndeɛ ho nsɛm krataa yi na hunu ɛho nsɛm pii ɛfa aduro no ho a. |
deɛ ɛka ho yɛ nsunsuansoɔ a ɛwɔ mu ɛwɔ coronavirus yellow card wɛbsaet. |
wobɛtumi nso abɔ ɛho nsunsuansoɔ biara a wosusu no ho amanneɛ wɔ wɛbsaet korɔ no ara so anaasɛ berɛ a. |
ɛho nsɛm pii ɛwɔ covidcoronavirusvaccination. |
sɛ wopɛ sɛ wo kra krataawa yi bi a kɔ anaasɛ foon anɔpa nnɔn kɔsi. |
bɔ wo ho ban ko tia papu papu iminaaseehyin wɔ england nsɛm ɛma wɔn a wɔwɔ ntoasoɔ sukuu mu reboa. |
abɔ ban atia papu bɔ wo ho ko tia papu mmɔfra a wɔadi mfeɛ ne mfeɛ ɛkɔ. |
ba sɛ wɔanya mfeɛ anaasɛ wɔ ɔsanaa ansa na papu paneɛ no afiri aseɛ wɔ ɔtum mu. |
mmɔfra a wɔadi abosome a wɔwɔ yareɛ a ɛbɛtumi ayɛ hu ama wɔn a wɔnya papu no bi a. |
ano bɛtumi ayɛ den yɛde papu aduro no ma kwa a yɛnnye biribiara mmɔfra a wɔaduru berɛ a wɔkɔ sukuu. |
mfiaseɛ kɔsi afe sɛ wopɛ nsɛm a ɛfa sɛ a mmɔfra no sɛ fata wɔ afe biara mu wɔ. |
nsɛm ɛma wɔn a wɔwɔ ntoasoɔ sukuu mu ɛhe na mɛtumi awɔ papu paneɛ no? |
papu bɛtumi ayɛ yareɛ a ɛnyɛ ahomeka na ɛbɛtumi akɔfa fiva hwenem a asie ɛwa awɔ menem kuro ntini ne. |
apɔso yea honam yea ano yɛ den. |
bɛyɛ sɛ nnawɔtwe ntam na wo ho atɔ wo. |
nnipa bɛtumi anya kɔmplikeehyin na ɛbɛhia sɛ wɔkɔ ayaresabea kɔgye ayarehwɛ. |
aduro no so mfasoɔ bi ne sɛn? |
sɛ wowɔ paneɛ no a ɛbɛtumi abɔ wo ho ban afiri yareɛ a sɛ woyare a ano bɛtumi ayɛ den. |
ɛbɛtumi aboa akwati sɛ nnoɔma a wopɛ anka wontumi nyɛ ho ɛma wani gye ho na asɛe wo nwomasua. |
me nsaa kaa aduro no bi aferasɛɛ. |
mɛhia foforɔ afe wei nso? |
aane papu yɛ yaremmoawa ɛsesa afe biara sɛdeɛ ɛbɛyɛ yɛbesa aduro no mu. |
esiane wei nti yɛkamfo sɛ wobɛfa aduro de ako atia papu afe yi sɛ mpo wofaa bi aferasɛɛ a. |
mpɛn pii no ɛyɛ wɔde sɔ hwenem. |
sɛ aduro a yɛde sɔ no nnyɛ mma wo a wobɛtumi awɔ paneɛ no mmom mpɛn pii no ɛwɔ wabati. |
ɔkwan bɛn so na aduro a wɔde sɔ hwenem yɛ fa yɛ adwuma? |
aduro a wɔde sɔ hwerem no ɛwɔ yaremmoawa a yɛama wɔn ahoɔden so ate na yɛasi wɔn a ɔnntumi nkɔfa. |
papu mma nanso ɛbɛboa wo ama woatumi ayɛ imuniti. |
aduro no a yɛde sɔ hwenem no nane ntɛm sɛ ɛkɔgu hwenem a sɛ wosɔɔ aduro no ara no sɛ. |
wowansini a ɛho nhia sɛ wobɛma aha wo sɛ ebia aduro no nnyɛ adwuma. |
aduro no so wɔ nkɛntɛnsoɔ bi? |
wo hwenem bɛtumi afiri nsuo anaasɛ hwenem bɛtumi asi tipaeɛ honamyea na woanom nso ɛbtumi ato. |
nanso weinom ano nyɛ den nsene papu ne ɛho nsunsuasoɔ. |
ɛho nsunsuansoɔ a ano yɛ den ntaa nsi. |
sɛ nso mente apɔ wɔ ɛda no nso a? |
aduro no bɛtumi aka akyi sɛ wowɔ huraeɛ fiva a. |
afei nso sɛ wo hwenem asi yie pa ara anaasɛ wo hwenem firi nsuo a ɛbɛsi aduro no kwan sɛ. |
wɔ saa asɛm yi mu no papu aduro no ma bɛtumi atwe akɔ akyire kɔsi sɛ wo hwenem nsunsuansoɔ no. |
nsɛm ɛma wɔn a wɔwɔ ntoasoɔ sukuu mu apomuden ho haw a ɛbɛtumi ama ahunu amanne pii afiri papu. |
mu wɔn a wɔnyininyiniɛ a wɔwɔ yareɛ berɛ tenten no nso ɛ? |
sɛ wowɔ apomuden ho haw na ɛma sɛ wonya papu a ɛho haw no yɛ kɛseɛ a ɛsɛ sɛ wofa. |
papu aduro no afe biara. |
sɛ wowɔ saa apomuden haw yi bi na wonka akuo a wɔrema wɔn papu wɔ sukuu mu no ho a. |
wobɛtumi abisa wo gp sɛɛgyiri na woama wo aduro. |
wobɛtumi aka akyerɛ wo gp sɛɛgyiri ama wayɛ wei ama wo sɛ nhwɛsoɔ no ɛnsɛ sɛ wotwɛn kɔ si sukuu. |
kɔ na hunu nsɛm pii deɛ ɛka saa haw yi bi ne aharawa mu yareɛ a ɛyɛ kɛseɛ te. |
sɛ ntehyewa a ɛho hia sɛ wɔde steroid inhaler anaasɛ tablets bɛdi dwuma koma yareɛ a ɛyɛ kɛseɛ asaaboɔ anaasɛ. |
brɛboɔ mu yarɛeɛ asikyireyareɛ imune sistɛm a ahoɔden no wɔ fam esiane ɔhaw anaasɛ nnuro a wɔde sa yareɛ te. |
End of preview. Expand
in Data Studio
README.md exists but content is empty.
- Downloads last month
- 5